Aké je pre dieťa vyrastať pri mori?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sme sa rozhodli presťahovať k moru, je dopriať našej dcére iné detsvo ako sme mali my čo sme vyrastali v panelákoch v Bratislave. Aj keď sme my ako deti občas chodili s rodičmi na dovolenky k moru, je to neporovnateľný rozdiel v pohľade na svet keď dieťa v tom prostredí vyrastá. A presne to sme jej chceli dopriať.

V dobe keď píšem tento článok má Marina 3 roky a väčšinu svojho vnímavého času je pri mori. Myslím si, že práve prvé roky života sú pre dieťa úplne zásadné, hlboko sa vryjú do podvedomia a budú mať vplyv na celý život, preto si dávame záležať aké zážitky a vplyvy prostredia bude prežívať. Na slovensku bola len prvé 4 mesiace svojho života, potom sme išli na mesiac na Maledivy- čo bolo v tej dobe (najväčšej korona panike) jediná destinácia kam sa dalo vycestovať. Prvýkrát videla more keď sme pristáli na Maledivách kde sme sa každý deň kúpali v mori, pozorovali ryby a hrali sa v piesku na pláži. Bolo to skutočne krásne obdobie a veľmi sme si to užili. 8 hodín letu nebol žiadny problém a z našej skúsenosti je pre rodičov jednoduchšie ísť aj na dlhšiu cestu s 5 mesačným dieťaťom ako už napr. s 1,5 ročným, ktoré chodí a má oveľa viac požiadaviek. Tiež si myslím, že takto intenzívny pozitívny zážitok bude mať vplyv aj na ďalší vývoj jeho vnímania sveta. Po príchode z Maledív sme boli na slovensku už len krátko a potom sa presťahovali na Sardíniu.

• 

• 

• 

Súčasťou dennej rutiny je prechádzka na pláž, pokiaľ to počasie dovoľuje. Na pláži je množstvo príležitostí na hranie aj keď sa zrovna kúpať nedá a úžasná sloboda pohybu bez plotov a zábran. Hranie na pláži mi príde ako stelesnenie detskej slobody a hry bez pravidiel a zákazov. Jediné čo sme museli na začiatku riešiť bola nadmerná konzumácia piesku 🙂 Či v lete alebo zime na plaži sa vždy nájde dosť zaujímavých hier napríklad klasické kopanie veľkých dier, stavanie veží, zbieranie kamienkov a mušlí, hádzanie kamienkov, naháňačky, kreslenie v piesku v zime tiež púštanie šarkanov, pozorovanie surfistov, a veľa iného. Pre malú je to ako detské ihrisko, s nekonečným potenciálom na kreatívnu hru. Vlastne koncept detského ihriska ako uzavretej plochy so stavbami vytvorenými na hranie spoznala až počas návštev na slovensku, potom sme už museli hľadať detské ihriská aj na Sardíní, hlavne kvôli hojdačkám 🙂

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Pri jednej z prvých návštev na slovensku, po 10 tich mesiacoch na Sardínií sa nám naskytli dve veselé príhody, ktoré krásne ilustrujú zmenu perspektívy vyrastania pri mori. Keď sme pristávali s lietadom v Bratislave tak malá pozerala z okna, keď videla Dunaj a priehradu čuňovo tak radostne vyhlásila „jéj tam je pláž, pôjdeme sa hrať“ na jej sklamanie som jej musel vysvetliť, že na slovensku more nieje. Do dnes je to príde zvláštne a občas ukáže do diaľky za kopec s otázkou „a tam je more?“. Keď sme išli prvý krát električkou cez Bratislavu tak pozerá na paneláky a hovorí „aké čudné domčeky“ a to ma naplnilo spokojnosťou. To čo sme my ako deti považovali za samozrejmosť a boli sme prekvapení a nadšení keď sme išli na dovolenku a videli more tak sa obrátilo. Teraz keď chodíme na Slovensko na návštevu tak je to pre ňu ako keď sme my ako deti chodili na dovolenku k moru a tak si to všetci ešte viac užívame.

Prímorské podnebie má okrem iného aj úžasný vplyv na zdravie, čo bola tiež jedna z hlavných motivácií pre život pri mori. Mňa more vyliečilo z celoživotnej choroby- silného atopického ekzému o čom som písal v tomto článku a nakoľko toto ochorenie môže byť dedičné mal som veľké obavy aj o dcéru, sám viem ako to strpčuje život. Na štastie sa do dnes neprejavili žiadne príznaky a na koľko ja som to mal už od štyroch mesiacov, tak sme asi v suchu. Domnievam sa, že je to aj tým že bola od útleho veku pri mori, sám viem aký to má ohromný vplyv. Mimoriadne kvalitný vzduch bez smogu, fabrík, mrazu a stále nasiaknutý morskou soľou a vlhkosťou rozhodne vplýva na zdravie a imunitu a za celú dobu, čo sme na Sardínií bola malá chorá asi len raz za rok, raz covid a raz ju nakazili iné deti čo prišli zo slovenska. Samozrejme čím bude viac chodiť do kolektívu detí, tým je väčšia šanca, že ju niekto nakazí, ale určite to telo ľahšie zvládne keď žije v kvalitnom podnebí.

Milujeme more a plávanie a preto som chcel aj dcéru viesť týmto smerom už od útleho veku. Samostatne bez rukávnikov sa naučila plávať pár dní po tretích narodeninách v bazéne. V pravidelnom kontakte s morom je od malička ale nikto ju nenútil, naučila sa to pozorovaním, stačilo nabrať odvahu a išlo to samo 🙂 Už chýba len malý krok nabrať odvahu a skúsiť to aj v mori, kde zatiaľ používa lahkú plávaciu vestu.

• 

• 

• 

Po tom, čo sme kúpili našu minifarmu rozšírilo sa pole možností na hranie a skúmanie a tiež to bola jedna zo zásadných vecí čo sme my nemali a chceli sme dieťaťu dopriať. Na začiatku chvíľu trvalo, než sme z divokého kúsku zeme spravili plochu na ktorej sa môže pohybovať dieťa. Zásadným problémom boli hlavne všadeprítomné bodliaky, ktoré komplikovali chodenie a na začiatku malá nechcela vôbec sama chodiť. Postupne sme to vyriešili a potom prišli na radu zvieratká. Obľúbená aktivita je kŕmenie zvieratiek, hlavne kozičiek a ovečiek čo je úplne fascinujúce sledovať. Rada pomáha aj pri sadení a zbieraní úrody, pričom sa dá vždy dobre „napásť“ 🙂 Tiež radi chodíme zbierať divoké jedlé plody, ktoré rastú všade okolo a malá to zbožnuje keď si môže po ceste niečo odtrhnúť a zjesť. Na pozemku nám rastie divoká špargla, divoký fenikel, mini palmy- ktoré majú jedlé plody. Po ceste v dedine zase niekolko druhov jedlých stromov a kríkov napr. hloch – ten používajú všade ako živý plot, miestne ovocie „corbezzolo“ rastie v zime na divoko všade a mnoho iných. Je skvelé vnímať od malička napojenie na prírodu a vidieť a naučiť sa ako rastú plodiny, ktoré potom zjeme. Myslím, že v dnešnej dobe je to pre dieťa veľmi dôležité .

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•