Po minulom článku o rekonštrukcí nášho domu vám chcem teraz priblížiť, ako sme dali dokopy záhradu zanedbaného domu. Aj keď ani dnes po vyše troch rokoch stále nie sme na konci, už teraz sa dá povedať, že hlavná časť práce je za nami. Podťe sa so mnou pozrieť ako vyzerá premena so silnou vôľou, obmedzeným rozpočtom a malým dieťaťom 🙂
Keď sme dom kúpili, záhrada bola zanedbaná a zarastená. Väčšinu pokrývali oleandre, rôzne okrasné rastliny, dva staré figovníky a aj krásna palma. Ako prvé sme sa rozhodli zbaviť sa oleandrov, a zachovať len plodivé rastliny a palmu. Bola to ale výzva, koreňe boli za tie roky hlboké, a rastliny veľmi odolné. Prvé týždne pripomínala záhrada skôr bojisko. Najväčší oleander som nazval beštia a poraziť ho trvalo niekoľko dní 😀
Na začiatku som robil všetko ručne, lebo do auta sa nezmestilo všetko náradie čo som mal na slovensku. Na druhý krát s motorovou pílou to už išlo ako po masle a zbavili sme sa všetkého čo sme chceli. Zostala nám celkom pekná kopa dreva, ktorého zvyškami kúrime dodnes a veľká kopa odpadu čo „rituálne“ zhorela vo veľkom ohni 🙂 mimochodom na Sardíní je pálenie odpadu zo záhrad povolené ale od novembra do apríla, potom už prísny zákaz.
Po tom čo sme záhradu vyčistili sme vysadili veľkú časť zemiakmi a zeleninou (to sme ešte nemali našu minifarmu) a chceli sme si niečo dopestovať priamo na dome. Pôda bola ale veľmi piesčitá, a na pestovanie nie moc vhodná. Tak padlo rozhodnutie, že väčšinu plochy pokryjeme umelou trávou, pre jednoduchosť údržby a ako ideálna herňa pre deti. Pestovanie sme ponechali iba na menšej ploche z bočnej strany. Prvá provizorná verzia bola hotová.
Medzitým však prišiel neuveritelný objav, v inzercí na facebooku som narazil na obrovskú nerezovú vaňu, ktorá pôvodne slúžila pri výrobe syrov. Predávali ju priamo zo syrárskeho závodu neďaleko Sassari, vaňu som bol hneď pozrieť a pripomenula mi nerezové bazény aké som videl v slovenských aquaparkoch a bolo rozhodnuté. Spravím z nej nerezový bazén, možno prvý na Sardíní 🙂 lebo tu niečo také nieje vôbec bežné.
Pre umiestnenie bazéna bolo treba vykopať jamu, samozrejme ručne. Bohužiaľ padli za obeť dva staré citrónovníky a mirto, z ktorého sme ešte stihli spraviť lahodný likér. Ťažkým orieškom bolo hlavne priemiestniť budúci bazén na miesto. Nikde v okolí som nezohnal dostatočne silnú mechanickú ruku s vyložením na 12m, nakoniec musel prísť až zo Sassari a aj to bolo tak o chlp. Následne som dorobil šachtu na technológiu bazéna a na jej prekrytie skvele poslúžili drevené okenice, ktoré sme postupne menili na celom dome. Na záver sme celú plochu pokryli kvalitnou umelou trávou s dlažbovým chodníkom okolo.
Už sa pomaly dostávame k finálnej podobe. Keď sme kúpili našu farmu na konci dediny, pestovať pri dome prestalo byť potrebné a tak sme aj pôvodnú zeleninovú záhradu zrušili a vysypali bielym štrkom pre minimálnu údržbu. Ponechali sme len niekoľko citrusov, ktorým sa ale ajtak v blízkosti mora moc nedarí dodnes. Nová zóna s bazénom však vyzerá skvele a je aj veľmi praktická na posedenie či na hranie pre deti. Ako dominanta ostala krásna stará palma.
Na záver ešte pár fotiek na porovnanie. Veľmi pekne sa na to pozerá s odstupom času 🙂
